Prejsť na hlavný obsah
Košík
Pridané Jana Budacova11 months ago

Chemické hmoty možno použiť ako na kotvenie oceľových platní, tak aj na napájanie nových betónových častí. V každom z týchto prípadov je však potrebné zvoliť odlišný spôsob návrhu.

kotvenie,návrh kotvenia,návrh výstuže,kotvenie do betónu,metóda návrhu

209

Od polovice 70. rokov sa v stavebníctve široko používajú chemické kotevné prvky. Dnes väčšina projektov vyžaduje montáž prvkov betón–betón alebo oceľ–betón, ktoré sa často kotvia pomocou dodatočne inštalovaných chemických hmôt. Tieto prvky sa zvyčajne špecifikujú vo fáze návrhu, alebo sa použijú až počas realizácie – na zvýšenie efektivity na stavbe alebo na nápravu montážnych chýb.



Aj keď niektoré hmoty môžu byť použiteľné pre oba typy aplikácií, iné nie – najmä v prípade dodatočne inštalovaných výstuží na predĺženie betónových konštrukcií. Napríklad systémy, ktoré sú inak vhodné na kotvenie (napr. spojenie kotevnej platne pomocou kotevných skrutiek a chemických alebo mechanických upevňovacích prvkov), nemusia spĺňať požiadavky na výstuže (teda na spojenie nového betónu so starým pomocou dodatočne inštalovaných výstužných prútov a chemických systémov). Tieto prípady spravidla vyžadujú väčšiu kotevnú hĺbku, než je potrebná na upevnenie oceľovej dosky.


Oblasť predpisov pre kotvy a výstuže je navyše postavená na odlišných teoretických princípoch, výpočtových metódach a schvaľovacích postupoch. Samotné prepočítanie kotevnej hĺbky výstuže podľa pravidiel pre kotvu (čo je do určitej miery možné, keďže výstuže môžu byť posudzované ako oceľový prvok pre kotevné aplikácie) nemusí zodpovedať normám používaným pri návrhu betónových konštrukcií – napríklad preto, že nepočítajú s krehkými režimami porušenia, ktoré sú v návrhu betónu neprípustné..


1. RozdIEl – Teoretické principy

Kotvenie vychádza z teórie, ktorá zahŕňa ako jednotlivé kotevné body, tak aj skupiny kotiev v oceľových kotevných platniach (či už pomocou mechanických alebo chemických kotiev). Naopak, teória pre výstuže sa používa pri spájaní betónových prvkov prostredníctvom dodatočne inštalovaných výstužných prútov a chemických hmôt.



Rôzne aplikácie, rôzne pravidlá: Teória kotiev sa vzťahuje na spoje ocele s betónom, zatiaľ čo teória výstuže sa vzťahuje na spoje betónu s betónom.


Podľa teórie kotvenia sa zaťaženie z oceľového prvku (napríklad nosníka alebo stĺpa) prenáša do betónovej konštrukcie prostredníctvom kotevnej platne, ktorá je upevnená do betónu pomocou kotevných skrutiek v oceľovom spojení s kotevnou platňou. Oceľové časti tohto spoja (v prípade chemického kotvenia závitovej tyče) prenášajú zaťaženie do existujúceho betónového prvku buď ťahom, šmykom, alebo ich kombináciou. Kľúčové je využitie vlastnej ťahovej pevnosti betónu, aby kotvenie odolalo pôsobiacemu zaťaženiu. To znamená, že krehký režim porušenia tzv. zlyhania betónového kužeľa je v návrhu akceptovaný a zohľadnený – pokiaľ neexistujú osobitné požiadavky vyplývajúce z platnej normy. Typickým príkladom takéhoto osobitného prípadu sú seizmické podmienky, kde môže byť zásadná požiadavka na tvárnosť konštrukcie.



V teórii kotiev je porušenie betónového kužeľa akceptované


Podľa teórie výstuže sa zaťaženie prenáša do betónu rovnakým spôsobom ako pri výstuži, ktorá je zabetónovaná už pri výrobe prvku. Z tohto dôvodu sa dodatočne inštalované výstuže spravidla nenavrhujú tak, aby prenášali priame šmykové zaťaženie rovnakým spôsobom ako kotevný skrutka.
 
Pôsobiace sily sa určujú pomocou modelu „vzpier a tiahel“ (strut-and-tie model), ktorý predpokladá, že výstuž prenáša iba osové zaťaženie, aby bola zabezpečená rovnováha s celkovým tlakom v betónových vzperách. Styčná plocha spoja musí byť dostatočne zdrsnená, aby sa šmykové zaťaženie prenieslo trením.


V teorii výstuže sú spoje navrhované pomocou modelu „vzpery a tiahla“


V prípade napojenia výstuže pomocou presahu (tzv. lap splice) sa zaťaženie prenáša lokálnym mechanizmom „vzpier a tiahel“ rovnakým spôsobom ako pri zabetónovanom presahu výstuže bez priameho styku prútov.



Lokálny mechanismus „vzpery a tiahla“ v bezkontaktnom spoji výstuže


Krehkému režimu porušenia betónu sa pri výstuži zabraňuje pomocou globálnych alebo lokálnych tlakových vzpier. Z tohto dôvodu medzinárodné predpisy pre navrhovanie železobetónových konštrukcií neuvažujú s ťahovou pevnosťou betónu a predpokladajú, že všetky ťahové sily budú prenášať výlučne výstuže.


2. RozdIEl – Postup prE schvalovAnIE (kvalifikÁciU)

Či už navrhujete dodatočne inštalované spoje oceľ–betón alebo betón–betón, v oboch prípadoch je nevyhnutné spoliehať sa na systémy, ktoré majú platnú kvalifikáciu a zodpovedajú predpisom použitým pre daný projekt (napr. dokument ETA pri návrhu podľa Eurokódov alebo správa ICC-ES pri návrhu podľa ACI). Obe návrhové teórie (kotvenie a výstuže) majú odlišné schvaľovacie postupy, ktoré zodpovedajú podmienkam použitia uvedeným v certifikáte (napr. statické, seizmické zaťaženie).

Napríklad pri posudzovaní chemickej hmoty pre dodatočne inštalované betónové spoje väčšina medzinárodných noriem vychádza z porovnania správania tohto dodatočne inštalovaného systému so správaním očakávaným pri výstuži zabudovanej priamo počas betonáže. Vhodná kombinácia pevnosti spoja a tuhosti systému je v tomto ohľade zásadná. Pri kotvení sa však táto filozofia v kvalifikačných procesoch nepoužíva.


3. RozdIEl – PRístup k návrhu

Pri návrhu skupiny dodatočne inštalovaných kotiev sa únosnosť zvoleného usporiadania vypočíta (pozri režimy porušenia kotiev pri zaťažení ťahom a šmykom) a následne sa porovná s návrhovým zaťažením. Tento prístup zodpovedá bežnému statickému návrhu podľa princípov medzných stavov. Na tento výpočet je užitočný softvér PROFIS Engineering, ktorý umožňuje návrh podľa väčšiny medzinárodných a národných noriem pre kotvenie a podľa niektorých metód Hilti.

Pre dodatočne inštalované výstuže je výsledkom výpočtu kotevná dĺžka (pre kĺbové alebo tuhé spoje) alebo dĺžka presahu (lap splice) na spojenie výstuže. Tieto dĺžky sa stanovujú podľa obdobných pravidiel ako pri zabetónovanej výstuži. Na návrh predĺženia betónovej konštrukcie možno využiť modul výstuže v rámci PROFIS Engineering podľa EC2-2, ACI 318 a ďalších uznávaných noriem aj metód Hilti.



Zhrnutie hlavných rozdielov medzi teóriou kotiev a teóriou výstuže


ZávEr

V skutočnosti je to jednoduché – zvoliť správny princíp návrhu pre daný typ spoja je základným pravidlom na to, aby návrh čo najpresnejšie zodpovedal očakávanému správaniu konštrukcie.
Vaše otázky môžete zanechať v komentároch alebo si pozrieť naše metodické pokyny v sekcii Engineering na našich stránkach.

Zatiaľ žiadne komentáre

Buďte prvý kto okomentuje tento článok!